Spišská
Nová Ves/Bratislava 21. augusta (TASR) - Slovenský raj je v súčasnosti
jedným z deviatich slovenských národných parkov. Rozprestiera sa v
severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. V stredu 21. augusta
uplynie 60 rokov, odkedy sa stal prvou chránenou krajinnou oblasťou na
Slovensku.
"Spojenie Slovenský raj prvýkrát použil známy spišskonovoveský
turista, horolezec a lyžiar Gustáv Nedobrý v krátkej správe v časopise
Krásy Slovenska v roku 1921. Predtým toto územie nazývali najčastejšie
Hrabušické rokle. Je zaujímavé, že pomenovanie raj - latinsky paradisus
nám zanechali kartuziánski mnísi, ktorí žili od roku 1299 na
Kláštorisku, v centre Slovenského raja," uviedol pre TASR Tomáš Dražil, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj.
Obľúbenú turistickú destináciu za chránenú krajinnú oblasť, aj vďaka
iniciatíve turistov a prírodovedcov, vyhlásili 21. augusta 1964. Územie
napokon pred viac ako 30 rokmi, 18. januára 1988, preklasifikovali na
národný park.
Podľa Dražila je Slovenský raj na prvý pohľad nenápadné pohorie. Je to
kraj roklín s vodopádmi a mohutnými skalnými stenami. Ak návštevník doň
vstúpi, vidí, že územie je ťažko prístupné, a práve táto nedostupnosť
územia bola podľa neho hlavným faktorom zachovania pôvodnej prírody
Slovenského raja.
Pred vyhlásením za chránenú krajinnú oblasť však prebiehala na území
Slovenského raja rozsiahla ťažba dreva, ktorá nastala podľa Dražila po
vzniku Československej republiky v 20. rokoch minulého storočia. Lesy sa
vtedy ťažili holorubným spôsobom a kvôli lepšej prístupnosti sa dokonca
dynamitom odstreľovali cesty v roklinách.
"Prví upozornili na potrebu ochrany tohto vzácneho územia turisti.
Apelovali na štátne orgány a čoskoro sa k nim pridali prírodovedci.
Snahy o vyhlásenie roklín Slovenského raja za prírodné rezervácie
zmarila druhá svetová vojna. Po jej skončení sa obnovili snahy o ochranu
územia, ktoré vyvrcholili v roku 1964 vyhlásením chránenej krajinnej
oblasti, ako prvej na Slovensku," uviedol riaditeľ.
Jedinečnosť Slovenského raja spočíva vo vysokej koncentrácii roklín na
malej ploche tohto národného parku. V stredoeurópskom kontexte robí
Slovenský raj výnimočným podľa Dražila práve citlivé sprístupnenie
roklín a kaňonu Hornádu rebríkmi, stúpačkami a mostíkmi. Práve tieto
technické zariadenia umožňujúce prechod roklinami cez vodopády a krása
prírody tvoria symbiózu a neodmysliteľný kolorit národného parku.
"Z pohľadu ochrany prírody je Slovenský raj jedinečný biodiverzitou.
Na Kopaneckých lúkach v katastri obce Vernár je verifikovaný svetový
rekord v počte vyšších rastlín, kde na ploche 0,5 x 0,5 m rastie 51
druhov vyšších rastlín. A nesmieme zabudnúť na podzemný klenot,
Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorá je súčasťou svetového prírodného
dedičstva UNESCO," dodal Dražil.
Národný park Slovenský raj patrí podľa jeho riaditeľa k menším národným
parkom v rámci Slovenska, nemá ani 20.000 hektárov výmery. Napriek tomu
ho ročne navštívia státisíce turistov. Národný park bol však zriadený
predovšetkým kvôli ochrane prírodných hodnôt.
"To, či tieto hodnoty uchováme pre naše deti závisí od spolupráce a
ochoty všetkých čo na území pôsobia – štátu reprezentovaného správou
národného parku, miestnych ľudí, ktorí v národnom parku žijú, pracujú a
jeho územie najrôznejším spôsobom využívajú a samozrejme od
návštevníkov, ktorí tu chodia relaxovať, obdivovať a poznávať
predovšetkým jeho prírodné krásy," uviedol pre TASR Tomáš Dražil, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj.